časť štvrtá: Podľa pohanskej filozofie duch Semiramis po jej smrti sa stal nesmrteľným a zaletel k mesiacu,kde zaujal jeho miesto. Stala sa matkou bohou a kráľovnou nebies. Duch Tammúza jej syna zaujal miesto „východnej hviezdy“ Venuše. Pohania slávili znovuzrodenie boha vegetácie a židia sviatok Pascha. Židia mali obetného baránka a pohania poväčšine obetovali svoje malé deti! Obetovali ich Kahna-bálovi. Tu ma svoj zrod kanibalizmus a jeho tvorcom je satan. Títo pohania sa dopustili teda kanibalizmu, posvätnej prostitúcie, znásilnenia, incestu, homosexuality až po vraždu, klamstvo, krádež, seba-kastrácii a samovraždy! V Biblii sa píše : /SPRIAHLI SA Z BÁL-PEOROM A JEDLI OBETE MŔTVYCH ÁNO, ONI OBETOVALI SVOJICH SYNOV A DCÉRY DÉMONOM.“/žalm 106:28,37/ Premýšľal niekto, čo ma spoločné s narodením Krista vianočný stromček? Alebo jeho ozdoby? Čo značí „vianočný čas“ a tradícia vetvičiek imela? Ako sa to všetko stalo symbolom Vianoc? Tak odpoveď je celkom jednoduchá – Ježiš Kristus z vianočnými sviatkami nemá nič spoločné! Tieto tradície boli dávno pred jeho narodením a predvádzali sa na počesť pohanského boha Tamúza !!! Navyše neexistuje ani jeden biblický dôkaz, ktorý by podporoval narodenie Krista dňa 25 decembra. Jeho presný dátum totiž nikto nevie ! Dôkazov o narodení Tamúza dňa 25 decembra je mnoho a ako malé božie dieťa ho dokonca oslovovali “ Bál-beret“ čo znamená „pán jedle.“ !!! V tom, že sa pohanskí bohovia mysticky zmenili na stromy, aj v tom je pôvod pálenia „vianočného polena.“ Spoločný bozk milencov pod imelom, mal zaručiť Árijským kmeňom plodnosť. A viete, že Árijským kmeňom môžeme „ďakovať“ za pôvod zdobenia vianočných stromčekov? Oni totiž vo svojom posvätnom háji /stromy museli byť ihličnaté/ vešali svoje vojnové obete a stromčeky ďalej zdobili ich korisťou !!! Bol to ich “ veľký vianočný sviatok! “