Modlitba pre nenarodené deti a manželku.

Každý z Vás už určite zažil pocit absolútnej bezmocnosti. Pocit, keď by ste ako len chceli tomu pomôcť, ale nie je to vo vašich silách to zvládnuť, napraviť, zmeniť… Prvýkrát mi stiahlo hrdlo, keď mi manželka oznámila že je tehotná a čakáme dvojčatá. Na tom by nebolo nič zlé, keby som však nevedel o veľkom myóme v jej maternici ! Rozplakala sa a ja som len tak stál ako soľný stĺp ! O chvíľu stiahnuté hrdlo povolilo a nežne som ju objal, začal utešovať. Mojko veď to nejak zvládneme aj dcérky sú už veľké, pomôžu… Kde vlastne budeme ? Chlapom to zapína zvyčajne neskôr a aj mne to nejak dlhšie trvalo. Náš dom kde momentálne bývame je totiž v stave ohrozenia. Steny popraskané, schodište a múry mierne naklonené. Statik nedoporučil v ňom bývať ! Kde však máme ísť ? Zo zúfalstva som aj napísal e-mail ministrovi dopravy Fígeľovi, že ak má v Bratislave byt, ktorý chce darovať tak nech to urobí… samozrejme žiadna odpoveď… som naivný blázon… Viac ako 5 rokov som pracoval v Írsku a chcel vytvoriť pre svoju rodinku vlastné bývanie. Kto býva so svokrovcami dlhšie ako desať rokov, to ľahko pochopí. Začal som stavať neďaleko nich a tak zosuvy pôdy postihli aj našu novostavbu. Statik doporučil nepokračovať v prácach ! Pozbieral som všetky sily a rozhodol sa ešte raz znova vycestovať. Skúsiť vyriešiť ako zarobiť na nové bývanie ma stálo kopec nervov, volania a vypisovania. Nájsť si dobre platenú prácu na východe Slovenska sa rovná zázraku, a tak som od februára mal ísť pracovať do Holandska, čo by mi pravdepodobne zmenilo moju komplikovanú situáciu. Čert však ako vždy nespal a moju novú nádej zmaril ! Vlial do žíl znova pocit beznádeje a žlč horkosti ! Prišlo krvácanie. Nenápadne kvapka po kvapke. Vedel som že je zle… Lekári diagnostikovali mojej manželke extrémne rizikové tehotenstvo a ostala ležať v nemocnici ! S prácou vonku som sa musel rozlúčiť a ostať s dcérkami. Od svokrovcov sa pomoci nedočkáme, tí sa vždy od všetkých problémov dištancovali, a jasne dali najavo že sme len na príťaž. Mamka, ktorá nám vždy bola veľkou oporou, už nie je medzi nami a navždy nás opustila. Otec po rakovine nie je na tom tiež najlepšie, tak ho radšej ničím nezaťažujeme. A tak znova siaham po modlitbách. Tie mi v ťažkých situáciách vždy pomohli. Už nejde „len“ o existenčný problém s vlastným bývaním, alebo o prácu. Ide o život mojich dvoch nenarodených detí a život milovanej manželky. Ide o moje drahé srdiečka o ktoré chcem a musím bojovať… Venujem im tú najvrúcnejšiu modlitbu akú zo svojej hlavy, hrude a hrdla dostanem… ak bude treba tak aj tisíc !!! Verím a pevne dúfam, že to pomôže… veď čo iné mi aj zostáva…