„Ocko mám ťa tak veľmi rada.“

Keď Vám dieťa každé ráno povie „ocko mám ťa veľmi rada“, je to určite balzam na dušu pre každého chlapa, otca. Čo tam, že bola zlá známka z matiky /tá sa opraví/, alebo vyliaty čaj na dlážke ?/ten sa predsa poutiera/. Nebudem sa pre to hnevať a láskavo poviem, veď to sa stáva miláčik môj. Úsmev na bezstarostnej detskej tváričke Vám bude najlepšou odmenou za vynaloženú námahu. Keď mi moja mladšia desaťročná dcérka ukazovala knihu z knižnice o varení a pečení mal som iné starosti a len som odvrkol nech ide do druhej izby. Smútok v jej očiach mi ale nedal pokoj a prenasledoval ma dlhú chvíľu. Bol ako hladný komár v lete, keď Vám bzučí pri uchu a Vy sa len oháňate dokola a chcete ďalej spať! Zavolal som ju preto späť a tváril sa ako má tá kniha veľmi zaujíma. Veselo štebotala a smútok z jej očí bol preč. Ako ľudské rozradostené vtáča náruživo opisovala nádherný svet jej budúceho varenia a pečenia, až sa to akosi prenieslo aj na mňa. Dobre, ideme nato ! Načo? No predsa variť. Chvíľku myslela, že žartujem. Dobre oci a už listovala ostošesť. Zapáčil sa jej článok o chlebe. Ó chlieb náš každodený zarecitujem a obaja sa na tom zasmejeme. Takže za pár sekúnd mi Miška stihne zaplniť stôl. Je to šikovnica. Takže recept znie : 1kg hl. múky, sáčok droždia, 2 čl soli, 3 čl ocot, 1 čl rasca drvená, 6 dcl vody a 2-3 hŕste varených a postrúhaných zemiakov. Spolu zmiešame a necháme na teplom mieste hodinu odpočívať. Potom na pomúčenej doske spracujeme na bochník a dáme na pekáč, necháme ešte asi 15 minút podkysnúť. Ja dávam papier na pečenie naspodok. Potrieme vodou a pečieme 45 minút pri 160 stupňoch a tak vypneme a necháme ešte desať minút v rúre dopiecť – rúru neotvaráme. Nakoniec potrieme zase vodou. Poviem vám, že tento chlebík chutná fantasticky. Chrumkavá kvôrka a rozprávková chuť, no proste jedná báseň. Moja malá šikovnica ho dobré vymiesila. Večer keď usínala, mi vraví “ Ty si ten najlepší ocino na celom svete, som taká šťastná.“ Hánkou ruky si utriem slzu s kútika oka. Musím si pre ne nájsť viac času, pomyslím si. Aj ja som šťastný, nie je na to šťastie mnoho dní v roku, ale ten dnešný deň či večer k ním určite patrí ! Ešte kým zaspala v polospánku vraví “ a zajtra ocinko…chvíľa ticha…otočím sa pri dverách…čo budeme spolu variť ?…Áno, my už niečo vymyslíme, veď máš takú zázračnú knižku… ale už dobrú noc drahúšik…