Oviala ho vôňa horiaceho dreva. Praskot a mihotajúce plamene sťa žiarivé jazyky oblizovali kamennú rímsu. V hĺbke zlato-oranžového ohňa sa strácal smiech aj slová prísediacich. Poteší nejedno ľudské oko a zohreje množstvo ľudí. Stojí tak majestátne v objatí blízkych hôr ako nejaký monument ľudskej fantázie a nevšednej krásy. Jeho ladné kamenné krivky ladia zo […]
Pokračovanie článku